piatok 10. júla 2015

Nikdy sa nazdávaj svojho sna, hoc ako nereálne vyzerá.

Potom, ako sa vo mne zapálila iskra pre fotku, trvalo dlho kým sa rozhorel malý ohníček. Teraz pozorne čítajte a hlavne tí, ktorý si myslia, že to, o čom snívate je nenaplniteľné. Ja som si tým musela prejsť, no vy nemusíte. Ušetríte si prinajlepšom 4 roky J. Viete na akú prvú myšlienku som myslela na začiatku? Že to nikdy nedokážem. Že to bude vždy len môj sen, prinajlepšom hobby.
A príbeh pokračuje ďalej. Školu som úspešne skončila a o mesiac som sa zamestnala v automobilke. Kúpila som si prvý digitálny fotoaparát, o rok neskôr som ho vymenila za svoju prvú no už používanú  zrkadlovku. Fotila som všetko ako posadnutá.

Po 3 rokoch a po celkom peknej zbierke fotiek, sa ma priateľ spýtal: „Nerozmýšľala si o tom, že sa tým začneš živiť? Viete aké myšlienky ma v tej chvíli napadli? NEGATÍVNE! Bola som viac než zmetená. V hlave som mala riadny maďarský guláš.  Určite poznáte situáciu keď vám v hlave znie: „Veď máš stálu prácu, stály príjem, dobrých kolegov,  stojí to veľa peňazí, konkurencia je veľká, nie je v tom istota ale práca ťa nebaví,  90% času tráviš v nej, unavuje ťa, prichádzaš o slobodu, keď budeš šikovná zarobíš si na seba, len musíš niečo obetovať a zariskovať.“


V automobilke som pracovala 3 roky, za ktoré som veľmi vďačná. Veľa som sa naučila, spoznala jedinečných ľudí, ale došlo mi, že to nie je to, čo chcem v živote robiť. K aprílu tohto roku, som dala výpoveď,  predala svoju prvú zrkadlovku a z nasporených peňazí som zainvestovala do kvalitného vybavenia, literatúry, študovania techniky a teórie. Založila som facebookovú stránku, na ktorej chcem prezentovať nie len svoju tvorbu a seba, ale ponúkať zaujímavé rady a zapojiť vás do sveta fotografie. Pomôcť vám zorientovať sa v tomto svete, zdieľať nadobudnuté skúsenosti, aby ste aj vy sami vedeli robiť pekné fotky. Je to príležitosť spoznať nových a zaujímavých ľudí, zažiť nové zážitky, získať nových priateľov. 

Chcem foteniu pridať nový rozmer. Som len na začiatku cesty, potrebujem sa veľa učiť, hľadať a skúšať rôzne spôsoby, ktoré by boli užitočné pre všetkých. Verím, že o moju prácu bude záujem a ja budem môcť pokračovať v tom čo ma napĺňa.  

Priznávam je to ťažká cesta, ale konečne mám pocit, že robím niečo pre seba, pre svoju budúcnosť, že moja vynaložená energia ide do správnej veci.  Tak a tu sa začína nový príbeh, ktorého súčasťou sa môžete stať aj vy.

Na koniec v skratke pár rád, ktoré mi pomohli posunúť sa v pred
  1. Premente každú negatívnu myšlienku na POZITÍVNU
  2. 99% hovorte na všetky príležitosti ÁNO
  3.  Obklopte sa ľuďmi, ktorý vás PODPORUJÚ
  4. Chyby a porážky berte ako VÝZVU k zdokonaleniu
  5. Stále sa UČTE nové veci
  6. ČÍTAJTE veľa kníh
  7. INŠPIRUJTE SA úspešnými
  8. Vždy si ZACHOVAJTE SVOJU TVÁR
  9. Odlíšte sa od ostatných, VYNIKAJTE z davu
  10. SPOLUPRACUJTEPOMÁHAJTE
  11. Nikdy ale nikdy sa NEVZDÁVAJTE

štvrtok 9. júla 2015

Pekne po poriadku. Skutočný príbeh o tom, ako sa to začalo. Moje prvé fotky urobené telefónom.

Študovala som na Technickej univerzite v Košiciach,  na fakulte v Prešove. V tom čase som spoznala, svojho priateľa Mateja, ktorý mi položil zaujímavú otázku: „Čo ťa v živote baví?“  Ja som ticho mlčala.  Vôbec som to netušila a bolo mi z toho smutno. Táto zásadná chvíľa zmenila môj život. Začala som intenzívne hľadať a myslieť nato, čo by ma mohlo baviť.  Oblak alkoholických výparov zrazu opadol a začala som čeliť krutej realite.  Je to ako hľadať ihlu v kope sena.  
Prvé malé osvietenie ma naviedlo k písaniu básni.  Zrazu ma kopla múza a básne sa zo mňa sypali. 

Múza

Prázdny riadok nudou zíva,
čaká, nespí stále bdie, kým navštívi ho tajná víla,
z ríše nekonečnej fantázie.
Už slávnosť sa chystá, vždy je iná, nie ta istá.
Čistý prázdny stôl zrazu prehýba sa, opäť novým svetom,
kde pešo, v spánku alebo letom,
pozrieš sa na svet z vtáčej výšky, na krásny raj,
kde dobrú noc dávajú líšky. 

Netrvalo dlho a múza odišla. Nenechala žiaden list ani súradnice. Občas poslala malú dávku, to však nestačilo na upokojenie mojej duše. Stáva sa zo mňa detektív. Hľadám a pátram v každej myšlienke, v každej činnosti, ktorá by robila radosť mne a ostatným. Cez mraky sa prediera malé svetlo, ktoré ma vedieť k farbám, štetcom, uhlíku a papieru. Skúšam kresliť. Po krátkom čase zisťujem, že deti to vedia lepšie. Tak som sa rozhodla, že im nebudem robiť zlé meno.  Čím viac skúšam a hľadám, tým viac vecí ma napadá, deň je pestrejší, spoznávam nových ľudí a otvárajú sa mi nové a zaujímavé príležitosti.  Oprášila som starú vášeň pre bylinky. Keď som bola malá, rada som chodievala s babkou zbierať lipu. V rannom detstve som si vypestovala závislosť na mätovom čaji, ktorá trvá dodnes. Nakúpila som literatúru a pustila som sa do študovania. Otvoril sa mi pestrý svet bylín, ktoré nie len dobre chutia, ale aj liečia.  Od vtedy poctivo zbieram všetko, čo je v mojom okolí a miešam zdravé a chutné čajíky (rada namiešam aj vám).   Ako si tak chodím a zbieram, všimla som si krásu zrejúcich klasov. Mala som pri sebe telefón, tak som sa rozhodla, že si tento okamih zvečním, aby som sa s ním mohla  podeliť s ostatnými. Záber hneď zaujal, len mi nechceli uveriť, že to bolo odfotené telefónom. A tak sa pred 4 rokmi zapálila vášnivá iskra k fotografovaniu.


Moje prvé naj zábery urobené telefónom 









Ako to bolo ďalej? Dozviete sa na budúce.