Keď sa láska podarí

Láska má mnoho podôb. V tomto prípade má meno Hanka. Rodičovstvo nie je vždy prechádzka ružovou záhradou, občas má aj trpko sladkú príchuť. Dobrodružstvá, ktoré pre rodičov Hanka chystá, však túto pochmúrnu náladu rýchlo zmätú pod stôl. Hádajte sa málo, udobrujte sa s láskou a užívajte si tento rodičovský sen naplno.

Viac obrázkov na FB: https://www.facebook.com/tonkapuskasova

Nemý ale osvietený

"Pes získal svoju krásu bez ješitnosti, silu bez krutosti a ľudské cnosti bez ľudských chýb." (George Gordon Byron)

Tento malý tvor, ktorý s nami zdieľa naše životy, v sebe ukrýva veľkú moc. Asi netreba veľa písať, že ich prítomnosť v našich domovoch má svoje čaro a ich spoločnosť má na nás blahodarné účinky. S nimi nikdy nie sme sami.

Čo by sme bez nich robili

Sú súčasťou našej histórie, prítomnosti a budúcnosť, si bez nich len ťažko viem predstaviť. Zdieľajú s nami naše životy, v dobrom aj v zlom. Svojou prítomnosťou nás chránia, liečia, zabávajú, hrejú. Sú to naši strážny anjeli v chlpatých kožuchoch. Za to všetko čo pre nás robia si zaslúžia mať svoje miesto v rodinnom albume. 

Magické okamžiky všedných dní. Na návšteve.

Každý nový deň je požehnaním. Rutinu každodenného života berieme ako samozrejmosť, preto nám často unikajú jedinečné okamihy týchto chvíľ. Nečakajte na slávnostnú príležitosť. Slávnosťou je každý deň, ktorý prežívame s blízkymi ľuďmi. Naša každodennosť nás robí tým kým sme, z nej sa rodí naše JA. Z naaranžovaných  póz v sterilnom prostredí ateliéru, len ťažko rozpoviete váš príbeh. 

Svojím tretím okom hľadám nevšedné momenty, maličkosti a detaily, ktoré vystihujú atmoféru spojenia človeka s jeho prirodzeným prostredím. Nenechajte sa odradiť všednosťou, veď práve v nej sa dejú tie najväčšie zázraky. 

Archív spomienok

Ako deti, nikto z nás neriešil myšlienky na spomienky, o to sa starali naši rodičia. Ako dospelý, teraz dokážeme oceniť každú peknú spomienku a pracovať na ďalších pre našich budúcich potomkov. Uchovávanie spomienok, je ako prúd nikdy nekončiacej tvorivej energie, ktorá predkladá dôkazy o našej existencií tu na zemi.

Najlepšie, čo môžete dať svojim deťom okrem dobrých zvykov, sú dobré spomienky. (H. Sydney J.)

Cvakni, ulož a zabudni! Kam sa stratilo to čaro?

Svoje detstvo si pamätám len hmlisto. Jesenný vietor a padajúce lístie vo mne vyvolávajú nostalgické pocity. Prvý mráz prebúdza sviatočného ducha. Zelená tráva a svieži voňavý vzduch oslavujú príchod jari a zlatistá farba klasov láka k letným hrám. Ale nepamätám si konkrétne momenty, cítim len pocit. Tieto pocity rok čo rok blednú. Obrazy, ktoré sa zachovali sú uložené a starostlivo zabalené aby pripomínali blednúce spomienky a pocity.

Som veľmi vďačná rodičom a všetkým, ktorí sa podieľali na dokumentovaní môjho života. Slovami sa len ťažko dá vyjadriť prebudený pocit detstva. Chvíle zo starými rodičmi, letné prázdniny, šibalstvá zo súrodencami, hry s priateľmi, nevšedné momenty v rodinnom kruhu. Zakaždým, keď sa doma vytiahol fotoaparát, malo to slávnostný nádych. Veľmi sme sa nato tešili. Fotoaparát pre nás predstavoval vzácnosť. Netrpezlivo sme čakali na deň, kedy sa naše fotografie narodia. Bol to jedinečný okamžik. Fotografií bolo len pár, ich hodnota však bola nevyčísliteľná. Zišla sa rodina a všetci niečo porozprávali k 30 vyvolaným fotkám. Potom sa starostlivo uložil ďalší diel rodinného príbehu, aby sme sa k nemu mohli teraz vracať.

Kam a prečo sa stratili tieto chvíle? Fotoaparát je „všednou“ súčasťou každej rodiny. Na jednej strane vyspelá digitálna technika nám uľahčuje a zjednodušuje prácu, na strane druhej ju bohužiaľ deformuje. Nik už nejasá keď sa vytiahne fotoaparát, nik túžobne neočakáva výsledné fotografie. Uspokojujeme sa s bežným zachytením a zabúdame na hodnotu, ktorú nám fotografia poskytuje. Chrlíme z našich fotoaparátov tisíce fotiek, ktorým chýba duša. Príbeh sa stratil v mori, kde kvantita zvíťazila nad kvalitou. Ako vrátiť späť čaro fotografie? 

Fotoaparáty dnešnej doby majú neskutočný potenciál, ktorý nie je dostatočne využívaný. Malá skrinka v sebe ukrýva nekonečnú škálu tvorivých možností. Je potrebné zahodiť zlozvyky! NEfotografovať všetko a všade bez uváženia. Treba sa zamyslieť nad každou fotografiou, ktorú urobíte. Čo ňou chcete povedať, odkázať, pripomenúť? Oprášte staré súbory a začnite fotografie tlačiť a reálne uchovávať. Objavte čaro všednej chvíle, zaostrite pozornosť na detail a dajte vyniknúť drobnostiam, ktoré tvoria vaše životy. 

Chcem, aby vás fotografovanie bavilo. Robím všetko preto, aby vaše fotografie neboli len obyčajné zachytenie reality, ale aby rozprávali príbeh vášho života a písali históriu, ktorá zo všedných dní robí výnimočné. Pýtajte sa! Prečo to fotím? Je to o Vás, nie o móde, nie o známych, nie o mne. Je to Váš život, Vaše spomienky, city, emócie.

(Ne)dôležité maličkosti

Maličkosti, ktoré spolu s nami obývajú byt a prežívajú s nami naše životy, spríjemňujú chvíľky a spestrujú priestor. Chodíme okolo nich, žijeme s nimi, no len málo keby si uvedomíme ich prítomnosť. Každá drobnosť nášho života, je malé umelecké dielo, ktoré zachytáva históriu toho ako sme žili.

Verný spoločníci 

Čaro našej kuchyne

Spoločný večer

Nenápadne potrebná šnúrka od žalúzií 

Z dola